Milí kolegovia, milí pacienti,
deväť rokov pôsobím vo funkcii riaditeľa Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici. Za ten čas som toho zažil naozaj veľa. V začiatkoch bola situácia katastrofálna. Mali sme obrovské dlhy voči dodávateľom, sociálnej poisťovni, daňovému úradu a ďalším inštitúciám... Postupne, za pomoci štátu a jeho čiastočného oddlženia, ale najmä vďaka našim zamestnancom, ich aktivite, ochote, mravčej práci, sa nám podarilo nemocnicu nastaviť tak, že v dnešnej dobe je minimálne zadlžovaná a to len voči Sociálnej poisťovni. Iné dlhy netvoríme.
Pokiaľ ide o rozvoj a investície, tak naozaj za posledné roky naša nemocnica získala investície v miliónoch eur a môžem s hrdosťou povedať, že všetky oddelenia prešli minimálne čiastočnou úpravou prostredia a mnohé z nich sú kompletne vynovené, moderne zariadené, skrátka sú oddeleniami hodnými 21. storočia. V tomto prípade však určite treba spomenúť aj nášho zriaďovateľa, ktorým je Trenčiansky samosprávny kraj. Ten nám za toto obdobie v rámci rozpočtu župy vyčlenil na investície cez 20 miliónov eur a ďalších približne 7 miliónov eur sme získali z Plánu obnovy.
Posledných deväť rokov však bolo významných aj v ďalších oblastiach. Otvorili sme nové prevádzky, ktoré výrazne pomáhajú pacientom, ale aj fungovaniu nemocnice, zvyšovaniu jej príjmov a s tým ruka v ruke aj k znižovaniu dlhu. Spomeniem mobilný hospic, odborné ambulancie, všeobecné ambulancie, prevádzku ambulancie záchrannej služby a mnohé iné. Náš zdravotnícky personál vykonáva naozaj náročné operačné výkony, posúva sa neustále vpred. Tiež sa môžeme pýšiť tým, že sme vychovali desiatky doktorov pre iné obvodné a odborné ambulancie, čo je naozaj neoceniteľná pomoc a veľký krok smerom ku pacientom.
Napriek tomu všetkému, čo som hore spomenul, už dlhšiu dobu pociťujem určité frustrácie z toho, že nemocnica nejde tak dynamicky dopredu, ako by som si ja osobne predstavoval. V porovnaní s inými nemocnicami sme na tom ešte dobre, no na druhej strane nie sme schopní dodržať investičný plán na obdobie troch rokov, ktorý sme si spoločne s primármi jednotlivých oddelení stanovili. Na rozvoj nemáme ani jedno jediné euro a financie, ktoré si zarobíme od zdravotných poisťovní sa minú na prevádzku a drobné nevyhnutné opravy.
Uplynulý týždeň ma pozval na stretnutie župan Jaroslav Baška, ktorý dlhodobo rieši stav župných nemocníc. Informoval ma o rozhodnutí, že chce pre všetky župné nemocnice jednotnú koncepciu riadenia a teda jedného riaditeľa. Priznám sa bol to pre mňa šok. No aktuálna situácia naozaj nie je jednoduchá. Spomeniem napríklad, že sme museli dať dokopy 600 tisíc eur na kúpu vozidiel pre záchranky, čo bola stanovená vinkulácia, zároveň nám chýba viac ako pol milióna eur na výmenu kotla a okrem toho sú to stovky každodenných problémov ako nedostatok sestier, lekárov a mnoho mnoho iného. Nielen to, ale aj moje osobné problémy so zdravím, ktoré skončili operáciou či tlak na komplexné riešenie zo strany kraja zahŕňajúce všetky tri župné nemocnice sa podpísali pod moje neľahké rozhodnutie.
Zásadným bol pre mňa aj fakt, že s jednotnou koncepciou riadenia z dielne TSK sa už predo mnou stotožnili riaditelia z nemocníc na Myjave a v Prievidzi. A tak sa k 30. septembru po dohode so županom vzdávam funkcie riaditeľa Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici, s tým, že naďalej budem námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť, najbližším spolupracovníkom všetkých primárov, lekárov a ostatných zdravotníckych i nezdravotníckych pracovníkov. To, čo je pre mňa najdôležitejšie, je udržať nemocnicu v takej kondícii ako je dnes v medicínskej časti, ktorá sa najviac dotýka nielen pacientov, ale aj personálu. Mojím cieľom je naďalej rozvíjať jednotlivé medicínske odbory, zvyšovať kvalitu poskytovanej starostlivosti ako v ambulantnej tak nemocničnej starostlivosti.
Bol by som nerád, keby to niekto vnímal ako zbabelý a sebecký krok. Zároveň však chcem naozaj zdôrazniť, že jedným z rozhodujúcich faktorov bol pre mňa prísľub župana, že Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici zostáva v rukách Trenčianskeho samosprávneho kraja. Žiadna forma prenájmu či privatizácie. To je to, o čo sa už viac ako rok snažím dosiahnuť spoločne kolegami poslancami na župe, s primátorom Karolom Janasom a starostom Papradna Romanom Španihelom, lebo len kým bude nemocnica v rukách župy a bude verejná, nemusíme sa obávať o rušenie oddelení, zatváranie ambulancii a zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Toto je pre mňa ten najzásadnejší výsledok spoločného rokovania so županom, ktorý ovplyvnil moje rozhodnutie. Pochopil som, že boj nie je cesta, najmä nie pre nemocnicu, pre jej skvelý personál, pre lekárov, sestry, zdravotníkov, a mnoho pomocných síl, ktoré spoločne tvoria srdce nemocnice. Keďže moji dvaja kolegovia svoje vzdanie sa funkcie podpísali už v auguste, moja tvrdohlavosť a neústupčivosť by ničomu nepomohla akurát by mohla spôsobiť odďaľovanie začatia riešenia všetkých troch nemocníc župy, a tým aj ďalšie finančné ťažkosti pre tú našu. Dôležitejšie je, aby naša nemocnica napredovala, poskytovala vysoko kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre občanov mesta a širokého okolia, aby sem opäť smerovali nemalé investície a aby sa naštartoval tok financií. To je to, čo teraz naša nemocnica najviac potrebuje.
Na záver by som chcel z celého srdca poďakovať všetkým súčasným, ale aj bývalým pracovníkom nemocnice, ktorí svojou húževnatosťou a pracovitosťou napomohli a naďalej napomáhajú našej nemocnici byť miestom, kde sa pacient cíti bezpečne a kde sa poskytuje kvalitná zdravotná starostlivosť. To bolo vždy pre mňa prioritou a naďalej ňou ostáva.